Som z Košíc a to hovorí samo za seba. Keď som v autobusoch, či na ulici počula maďarčinu, sama som si hovorila, že proste bývajú tu, tak nech sa prispôsobia. A samozrejme, to, že sa prispôsobiť nevedia, som pripisovala aj škole. Myslela som, že ak sa rodičia rozhodnú dať deti do maďarských škôl, nikdy nebudú vedieť poriadne po slovensky. A v Košiciach máte takých škôl neúrekom.
Ale je to ozaj o škole? Dnes som konečne dorazila domov po celom týždni v škole v prírode. Bola som animátorkou na Duchonke, pre základnú školu z Dunajskej Stredy. Neviem, celý život si hovorím, že nemám voči nikomu predsudky. A verím, že to tak je. Ja v podstate proti maďarských spoluobčanom nič nemám, ale akosi mi ich jazyk trhá uči. Nemôžem si pomôcť. Nijak ma to nerozčuľuje, ani voči ním nemám antipatiu, ale akosi ten jazyk sa mi zda tak tvrdý, že sa mi ťažko počúva. Takže možno keby som dopredu vedela, že budem pracovať s deťmi z Dunajskej Stredy, ktovie, či by som to neprehodnotila. Ale chvalabohu, som to nevedela.
Prvý deň, taký zoznamovací, som zistila, že sú z Dunajskej Stredy poďľa ich prízvuku. Malí prváčikovia a druháčikovia na základnej škole, s maďarských prízvukom. Medzi pravidlá som napísala, že pred nami animátormi sa nebudú rozprávať maďarsky. Myslela som, že tým nebudú rozprávať vôbec.
A že vraj nemám predsudky. Jasné, že mám. Počujem maďarčinu, trhá mi uši, otočím sa a hovorím: "Nepovedala som, že žiadna maďarčina?" A tie malé oči upreté na mňa: " Miri, keď Peťo sa hanbí ti to povedať, on je do teba." Nič iné. Všetky veci, ktoré boli pre moje uši, som počula od tých drobcov po slovensky. Iba tajomstvá si hovorili maďarsky. Chodili do maďarských škôliek, majú maďarských rodičov, vyrastajú v skoro maďarskom prostredí. A rozprávajú krásne po slovensky. Ale naozaj krásne.
A tak som zistila, to nie je školou. To je ľuďmi. Každý rozprávame, ako sa nám rozpráva najlepšie. A ja viem, že keď budem v Anglicku so Slovákmi, tiež sa budem rozprávať po slovensky. Zrazu je pre mňa podstatné niečo iné. Dôležité je, že keď chce niekto rozprávať so mnou, rozpráva sa so mnou tak, aby sme si rozumeli. A keď sa ma to netýka, odteraz mi to bude, sľubujem, jedno. Nepotrebujem vedieť, či je Peťo do mňa, aj tak sa potom iba červenám:-)