Vyhlásenia Európskej únie na témy jednotlivých rokov sú dobré z rôznych hľadísk. Na jednej strane preto, aby sa o danej téme viac hovorilo a aby sa dostala do povedomia aj tých ľudí, ktorí by bežne o nej neuvažovali. Druhá vec je, že vďaka tomu môžu organizácie pracujúce s danou témou viac lobovať na "vyšších miestach" o podpore v danej téme. Tretia vec je na úrovni štátu. V danej téme je konečne priestor na zmeny, či návrhy, ktoré sa možno dovtedy nikdy nezdali dostatočne podstatné, či akútne. Štvrtá úroveň je samozrejme tá európska, kde je priestor nielen na čerpanie finančných prostriedkov pre danú tému, ale taktiež na medzinárodnú spoluprácu. Z tej môže vzniknúť vhodné prostredie na etablovanie myšlienok, ktoré sú dobrými príkladmi z praxe v zahraničí.
Nakoľko sa jednotlivé tieto kroky podarilo realizovať v roku 2010, to si môžeme všetci subjektívne zhodnotiť podľa toho, koľko sme o boji proti chudobe počuli. Koľko sme počuli o organizáciách, ktoré pracujú s chudobnými. Koľko sme počuli o aktivitách, ktoré sa pre boj s chudobou urobili. Ja osobne by som bola rada, ak by som pre rok dobrovoľníctva zabojovali všetci viac, aby o ňom bolo viac počuť.
Nastúpil rok 2011, Európsky rok dobrovoľníctva. Napriek tomu, že sa táto téma nezdá taká akútná, ako boj proti chudobe, dobrovoľníctvo je veľkou súčasťou našej spoločnosti. V podstate v každej rodine sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádza aspoň jeden člen, ktorý má niečo spoločné s dobrovoľníctvom. Či už ide o samotných dobrovoľníkov, ktorí si často vďaka dobrovoľníctvu budujú aj svoj spoločenský status a spolupatričnosť k určitej skupine. Alebo ide o ľudí, ktorí priamo pomoc dobrovoľníkov potrebujú. Alebo ide o ľudí, ktorí pracujú v sfére, kde potrebujú dobrovoľníkov ako soľ, lebo inak by nemohli robiť všetko to, čo robia. A samozrejme, potom je tu ešte veľká skupina ľudí, ktorí pracujú v organizáciách, ktoré podporujú firemné dobrovoľníctvo a či chcú alebo nechcú, cez svoju firmu organizujú dobrovoľnícke aktivity. Títo ľudia, nech patria do ktorejkoľvek skupiny, si často ani neuvedomujú, že sú dobrovoľníci. Ak som rodičom, ktorý pomáha trenérovi v klube, kde chodi moje dieťa, mám z toho dobrý pocit, že deti majú viac aktivít ako by bol schopný sám tréner zvládnuť, som dobrovoľník. A takýchto príkladov je nespočetne veľa. O dobrovoľníctvo na Slovensku sa stará viacero organizácií a dobrovoľníckych centier, ktoré sa budú snažiť aj tento rok podporiť dobrovoľníctvo najviac ako sa dá.
A každý z nás im môže pomôcť. Nielen tým, že sa zapojí do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, ktoré sa tento rok chystajú. Taktiež tým, že si občas na nejakej sociálnej sieti klikne na odkaz na aktivitu a dá ju zdieľať. Taktiež tým, že pokiaľ pracuje v médiu, bude na rok dobrovoľníctva myslieť. Taktiež je možné pomôcť tým, že finančne alebo vecným sponzorstvom sa podporí niektorá z dobrovoľníckych organizácií. A všetky ostatné spôsoby nechávam na vašej fantázii. Dôležité však je, aby sme sa do tohto roka zapojili všetci. Dobrovoľníci tvoria podľa prieskumov až jednu pätinu práce - to je nespočetne veľa hodín odrobených primárne v sociálnej sfére, ktoré by nebolo možné nahradiť platenými pracovnými silami.
Každý rok, nech je jeho téma akákoľvek, závisí hlavne od nás.